História plemena

Historické pramene o pôvode tohto plemena sa rozchádzajú. Jedny tvrdia, že plemeno priniesli do Pyrenejí Rimania, iný zdroj tvrdí, že „Patou“ ,ako je Pyrenejský horský pes nazývaný vo svojej domovine, je potomkom Tibetskej dogy. Ďalšou teóriou je, že predkovia tohoto psa podchádzajú zo strednej Ázie, možno priamo zo Sibíru, a do juhozápadnej Európy sa dostali spolu s Keltmi.

Faktom je, že je najväčší z radu vzájomne sa podobajúcich bielych pastierskych psov v Európe. Vďaka svojmu exteriéru bol tento až 80 cm vysoký pes (fena je o niečo menšia 65-72 cm) obľúbený na francúzskom kráľovskom dvore. Čistokrvný chov začal koncom 19. storočia, kedy sa "Patou" v Pyrenejach vyskytoval už len veľmi zriedka. Zásluhu na tom majú Theodor Dretzen a H. v. Bylandt, ktorí pri svojich štúdijných cestách naprieč Pyrenejami vyhľadali jedince, ktoré podľa ich názoru najviac zodpovedali pôvodnému typu "patou". V roku 1863 bol "Patou" predstavený na prvej francúzskej výstave. V roku 1907 boli vo Francúzsku založené dva kluby, z nich každý si stanovil vlastný štandard. Plemeno sa však stabilizovalo až po prvej svetovej vojne.

Ak hovorime o exteriéri psa je nutne pripomenúť, že existovali a stále existuje niekoľko typových variant v rámci plemena. Najdôležitejšími sú Chien des Pyrénées occidantales (západopyrenejský pes). Je rozšírený hlavne v okolí Bagneres-de-Bigorre, má široký nos s povislými pyskmi, trojuholníkové uši, srsť je ľahko vlnitá. Druhý typ je Chien des Pyrénées orientales (východopyrenejský pes), je veľký, skôr štíhlej postavy, nos je zašpicatený, uši špicaté a zavesené, srsť mäkká, hodvábna a hustá, biela so šedými alebo ako biela káva hnedými škvrnami, ktoré sú predovšetkým v prednej časti hlavy a na ušiach.

Povahovo je to pokojný, vyrovnaný a veľmi trpezlivý pes, ktorému je cudzia hektika aj agresivita. Zverené územie však vie ochrániť. Príslovečne verný, oddaný rodine aj deťom.

Celkovo je to veľký, mocný, pritom však elegantný dlhosrstý pes obdĺžnikového formátu. Nie príliš veľká hlava s malými, jantárovo hnedými očami a s malými zavesenými ušami. Chrbát široký a mocný, hrudník široký, dlhý, nie prihlboký. Nohy hrubé, rovné, na zadnej strane dobre osrstené. Chvost dlhý, bohato osrstený, pri pokoji nesený dolu, pri vzrušení sa skrúca nad chrbát. Hustá hrubá srsť môže byť zvlnená a na hrdle vytvára hrivu. Farba biela, prípadne so sivými, žltými alebo oranžovými škvrnami na hlave, na ušiach a na koreni chvosta.

Nemá zvláštne nároky, vyžaduje však dostatok priestoru, najradšej na rozľahlých vidieckych usadlostiach. Potrebná je pravidelná starostlivosť o srsť, aby nesplstnatela. Je vhodný na celoročný pobyt vonku.