História plemena

Podobne ako novofunlandský pes a landseer, pochádza aj labradorský retríver z východného pobrežia Kanady, aj keď nie z polostrova Labrador, ale z okolia Newfoundlandu. Medzi jeho príbuzných patrí zlatý retríver, hladkosrstý retríver a iné.

Pri rybolove sa využíval pri práci dnešný predchodca labradorského retrívera - St. John´s Water Dog (vodný pes svätého Jána). Keďže na na ostrove panovali drsné podmienky, išlo o pevného, kompaktného a životaschopného psa vyznačujúceho sa anatomickou zvláštnosťou - blanami na labách. Vďaka nim vedel tento pes lepšie plávať, k čomu mu dopomáhala aj hustá, vode odolná srsť.

Začiatkom 19. storočia sa z Kanady a pobrežia Newfoundlandu dostal St. John´s Water Dog do Anglicka, kde z nich vojvoda Earl z Malmesbury (1778-1841) vyšľachtil plemeno vhodné na poľovné účely. K pôvodnému plemenu prišľachtil pointre.

Oficiálne bolo plemeno uznané v roku 1903. O 13 rokov neskôr bol založený prvý klub labradorov, ktorý vypracoval aj prvý štandard. Vďaka úspechom labradorov na výstavách si toto plemeno rýchlo našlo svojich priaznivcov. V 30. rokoch 19. storočia sa vyvinuli dve línie - pracovná a výstavná. Pracovná línia sa vyznačuje ľahšou stavbou tela, zatiaľ čo psy z výstavnej línie sú mohutnejšie.

Prvý uznaný žltý labrador bol Ben of Hyde, ktorý sa narodil v roku 1899 v chovateľskej stanici majora Charlesa Radclyffa. Čokoládové labradory boli uznané až v roku 1964 vďaka odchovom v chovateľskej stanici Cookridge Tango.